Mgr. Miroslav Vetrík

Teológ, historik, občiansky aktivista, publicista a podnikateľ v cestovnom ruchu.

Je autorom a organizátorom bratislavských Korunovačných slávností od roku 2003. Doteraz zorganizoval 18 ročníkov. Toto kultúrne podujatie približuje slávnu históriu nášho hlavného mesta, posilňuje zdravý lokálpatriotizmus a podporuje cestovný ruch ako dôležitý segment nášho národného hospodárstva.

Vyštudoval katolícku teológiu na Trnavskej univerzite.

Má 48 rokov. S manželkou Katarínou má 2 deti (syn 21 rokov, dcéra 14 rokov)

Odmietol korupčné praktiky predchádzajúceho vedenia Bratislavy, preto sa vedenie hlavného mesta pod vedením primátora Iva Nesrovnala pokúsilo ukradnúť podujatie pod názvom Korunovačné slávnosti. Keď sa to vedeniu mesta Bratislavy nepodarilo, rozhodlo sa robiť obdobné podujatie pod názvom Korunovačné dni.  Súčasné vedenie Bratislavy pod vedením Valla v tejto nekalej obchodnej súťaži pokračuje.

V roku 2018 kandidoval na pozíciu primátora Bratislavy ako nezávislý kandidát. Odmietol bilboardovu kampaň, pretože nechcel byť prepojený na záujmové skupiny, ktorým tento reklamný priestor patrí.

Nespokojnosť s politickou situáciou na Slovensku ho vyprovokovala založiť politickú stranu, ktorá by dôsledne chránila život každého človeka a riešila obrovskú korupciu. V roku 2018 bol iniciátor založenia politickej strany Kresťanská demokracia - život a prosperita, ktorá aktuálne pôsobí pod názvom ŽIVOT – NÁRODNÁ STRANA. V súčasnosti má strana 3 členov v parlamente.

 

Rozhovor uverejnený v časopise Svedectvo 5/2022.
SPOLOČNÉ DOBRO NADRADIŤ NAD OSOBNÉ ZÁUJMY.

Miroslav VETRÍK je vyštudovaný teológ. Do pozornosti verejnosti vstúpil organizovaním Korunovačných slávností v Bratislave v roku 2003. Organizuje ich dodnes. Nie je to jediná aktivita, ktorej sa venuje. Po sklamaní z politiky KDH sa v roku 2018 spolupodieľal na založení politickej strany KDŽP – dnes ŽIVOT – Národná strana. Založil tiež občianske združenie SLOVENSKÍ KATOLÍCI, lebo si myslí, že práve katolicizmus je kultúrnou DNA Slovákov a mohol by výrazne napomôcť zjednocovaciemu procesu národných síl. Čím všetkým prešiel za 46 rokov svojho života spomína v našom rozhovore.

• Študovali ste teológiu, aj ste ju skončili, no kňazom ste sa nestali. Prečo?
Skôr ako odpoviem, rád by som povedal, prečo som sa rozhodol študovať teológiu. V treťom ročníku na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši došlo v mojom živote k takému menšiemu zlomu. Hrával som futbal a v ňom som videl svoju kariéru. Chodil som do kostola ako radový kresťan. Nejako hlbšie som sa nad svojou vierou nezamýšľal. Keď som cez prázdniny ochorel, z nudy som siahol po náboženskej literatúre. A vtedy na mňa doľahla otázka: Prečo žijem? Začal som sa zamýšľať nad zmyslom života. Čoskoro prišla odpoveď - naplnenie života spočíva v službe druhým. Od môjho prvotného záujmu o prírodné vedy, cez filozofiu som sa prepracoval k teológii. V  kňazskom ideáli som videl najväčší prínos, ako pomáhať druhým. To ma primälo dať prihlášku do seminára.

• Kde ste študovali?
Najprv v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka na Spiši. Nastúpil som tam hneď po maturite v roku 1993 po úspešnom absolvovaní prijímacích skúšok. No zároveň ma v tom čase fascinoval rád jezuitov, ich spiritualita, erudovanosť, ich húževnatosť a akčnosť. Po roku v seminári, keď som ich lepšie spoznal, podal som prihlášku do rehole. Po absolvovaní pohovorov som bol prijatý do ich noviciátu. Tam si ma preverovali, či budem vhodný pre ich štýl života. Absolvovali sme viacero probácií: 30 dňové duchovné cvičenia v tichu a utiahnutosti, mesačná práca ako dobrovoľník v nemocnici, pastoračné návštevy v domove dôchodcov a popri tom život v komunite, štúdium ignaciánskej spirituality... Po skončení dvojročného noviciátu som bol pripustený k sľubom a  poslaný do Bratislavy pokračovať v základných filozofických  štúdiách. V priebehu roka som dokončil dvojročný filozofický cyklus a od tretieho ročníka začali teologické prednášky. Po piatom ročníku ešte pred diakonskou vysviackou som začal uvažovať o tom, či by nebolo lepšie angažovať sa ako laik, nie ako kňaz. Impulzom, okrem klerikalizmu bolo i to, že som sa zaľúbil. To bola ďalšia zmena v mojom živote. Dostal som dišpenz z Ríma a dovolili mi pokračovať v šiestom ročníku ako laikovi.

• V ktorom roku ste skončili školu?
V roku 2001. V poslednom roku teológie som učil náboženstvo na piatich školách, písal diplomovku a pripravoval sa na prijímacie skúšky na právnickú fakultu. Pri študovaní histórie ma zarazilo, koľko bolo v Bratislave korunovácií. Vtedy som si uvedomil obrovský potenciál tohto najslávnejšieho obdobia Bratislavy. Na právo som sa dostal až na druhý pokus. V roku 2002 som založil Občianske združenie Korunovačná Bratislava. Začali sme to obdobie intenzívne študovať. Z historických podkladov sme zistili presný priebeh obradu korunovácie. Zároveň som uvažoval viac sa angažovať aj vo verejnom živote. Hľadal som vhodnú politickú stranu. Rozhodol som sa pre KDH. Vo voľbách v roku 2002 som pomohol k víťazstvu ich kandidátovi na starostu v Bratislave Starom Meste.

• Ako vám politická angažovanosť pomohla realizovať plány pre Bratislavu?
Asi štyri mesiace po voľbách som poprosil starostu o stretnutie a predložil som mu víziu korunovačných slávností. Prekvapilo ho to, ale súhlasil. Spolu so známym sme napísali projekt. Z predvstupových európskych fondov sme naň získali príspevok a v júni 2003 sme zrealizovali prvý ročník Korunovačných slávností v Dóme sv. Martina.

• Zdá sa, že ste boli úspešní, lebo korunovačné slávnosti pokračujú dodnes.
Prvý ročník bol náročný. V priebehu troch mesiacov sme museli pripraviť scenár, skomponovať hudbu, požičať kostýmy, rekvizity, osloviť ľudí a nacvičiť s nimi divadlo. Pripravili sme aj jarmok dobových remesiel. Ďalšia ťažkosť bola, že v Dóme sv. Martina sa v tom čase konal archeologický prieskum a práce v júni boli zastavené z nedostatku financií. Nám sa však podarilo presvedčiť otca arcibiskupa a do začiatku septembra boli vo všetkých chrámových lodiach zasypané jamy, položená izolácia a nainštalované podlahové kúrenie. Päť dní pred podujatím bol betón vytvrdnutý, takže sa dalo po ňom chodiť a nacvičovať. Záujem o podujatie bol obrovský. Z Dómu sa nedalo vyjsť. Ľudia dokonca stáli aj na druhej strane štvorprúdovej cesty na Židovskej ulici, aby videli ako z Dómu vychádza kráľ. Po prvom ročníku nasledovalo potom ešte ďalších šestnásť ročníkov Korunovačných slávností, celkovo teda sedemnásť. V rokoch 2020 a 2021 som ich nerobil kvôli covidu.

• Pre Bratislavu je to veľké oživenie. Podobné historické podujatia sú magnetom aj v iných európskych mestách. Najmä Taliansko si na nich zakladá. Ako teda pokračovala vaša spolupráca s mestom?
Môj zámer bol taký, že každý rok predstavíme jedného panovníka v chronologickom poradí. A tak sa to aj realizovalo. Keď som pripravoval štvrtý ročník, starosta znovu kandidoval. Obklopil sa však ľuďmi, ktorí mi robili zle. Výsledkom bolo, že značnú časť vyčlenených financií úradníci nehospodárne pomíňali a mne ostali dlhy okolo milióna slovenských korún. Po voľbách mi nový starosta povedal, že on to nezaplatí, hoci som to mal zazmluvnené a že keď chcem, nech sa súdim.

• Súdili ste sa teda?
Nie. Uvedenú sumu som nakoniec Starému Mestu nefakturoval. Musel by som zaplatiť štátu i DPH, čo bola nemalá suma. Okrem toho som mal prenajaté od Starého Mesta kancelárske priestory pre turistickú informačnú kanceláriu a bytové priestory. Nechcel som ísť preto do otvorenej konfrontácie.

• Z čoho ste teda uhradili výdavky?
Postupne sme to splácali. Trvalo to niekoľko rokov. Zároveň mi nový starosta Andrej Petrek povedal, že Korunovačné slávnosti budú pokračovať, ale bude ich robiť on, bezo mňa. Alebo nech vezme záštitu nad nimi Magistrát. Ja som mu odpovedal, že ak chce robiť nejaké väčšie podujatie, nech si vymyslí vlastné. Magistrát záštitu nezobral. Projekt som však udržal vďaka priateľom a sponzorom.

• V roku 2010 Vás KDH schválilo ako kandidáta na starostu Starého Mesta. Nevyšlo to, prečo?
To bol návrh KDH. No prakticky ma zobchodovali za podporu kandidátky SDKÚ Tatiany Rosovej. Za stiahnutie mojej kandidatúry KDH dostalo nejaké poslanecké miesta, ktoré si straníci rozdelili medzi sebou a mne nedovolili kandidovať ani za miestneho poslanca. A napokon táto pani Rosová sa snažila zobrať mi Korunovačné slávnosti takým spôsobom, že navrhla vytvoriť združenie právnických subjektov, kde bude Hlavné mesto, Staré Mesto, Bratislavská župa, Bratislavský okrášľovací spolok, za ktorým bolo J&T. Naše združenie by tak úplne marginalizovali. Lenže vďaka intervencii u primátora Milana Ftáčnika, Hlavné mesto do tohto združenia odmietlo vstúpiť a tak sa projekt nezrealizoval.

• KDH vám nepomohlo?
Nie. V roku 2012 som sa staval veľmi kriticky voči miestnemu KDH. Vyčítal som im malú angažovanosť v prospech ľudí, že zakaždým sa voľby hodnotili ako úspešné, hoci výsledky išli do stratena. Usiloval som sa o zmenu. Vytvorili sme početný klub, no ale znova ma podrazili. Preto som vo februári 2013 z KDH odišiel.

• Keď ste si dali stranícku pauzu, čomu ste sa venovali?
Ku Korunovačným slávnostiam som začal organizovať výstavy voskových figurín. Takto som pripravil výstavu „V tieni tureckého polmesiaca“, ktorá približovala obliehanie Viedne Turkami v roku 1683, ďalej „Korunovačná Bratislava v kontexte vojny o španielske dedičstvo“ a napokon výstavu „Korunovácia Mária Terézie.“ Tieto výstavy som zrealizoval vo viacerých miestach Slovenska, aby som aj takýmto skromným spôsobom spopularizoval našu bohatú históriu.

• Korunovačné slávnosti máte stále vo svojich rukách?
Áno, chvála Bohu sa mi ich podarilo udržať. V roku 2017 si ma vedenie hlavného mesta na čele s Ivom Nesrovnalom zavolalo, že mi ďakujú, že som oživil túto tradíciu, ale že to odteraz bude organizovať mesto s mestskými organizáciami. Chceli mi to jednoducho prebrať. Našťastie som mal zmluvu s mestom podpísanú s predchádzajúcim primátorom Milanom Ftáčnikom, kde v preambule som mal text, že hlavné mesto SR Bratislava, berie na vedomie, že jediným a výlučným organizátorom podujatia Korunovačné slávnosti je OZ Korunovačná Bratislava. Vytvoril som si i ochrannú známku, ktorú mi patentový úrad potvrdil napriek výhradám Magistrátu. Keď sa mestu nepodarilo ukradnúť mi Korunovačné slávnosti, začali organizovať podujatie s názvom Bratislavské korunovačné dni. Východisko som videl iba v tom, že budem kandidovať za primátora.

• To bol dôvod vašej kandidatúry?
Nielen to, videl som, ako sa nehospodárne nakladá s verejnými peniazmi. Mnohí verejní činitelia sa správajú, akoby verejné financie boli ich a hľadajú spôsoby, ako ich presunúť svojim podporovateľom. Lenže oni sú len správcami a mali by sledovať výlučne všeobecný záujem.
V roku 2018 predložili do parlamentu zákon na ochranu života a priateľ mi zavolal, či by som neprišiel pred parlament, že sa tam budú modliť. KDH sa od toho dištancovalo a začalo politikárčiť, pretože to predložila ĽS NS. Tam som uvedomil, že vlastne nemám koho voliť a že ochrana života sa dá presadiť nie prolife pochodmi, ale politicky. Spolu s priateľmi sme sa dohodli založiť politickú stranu Kresťanská demokracia – život a prosperita (KDŽP). Takže v rámci kampane na primátora som začal zbierať podpisy aj na vznik tejto strany.

• Nevyhrali ste, ale strana sa v roku 2020 dostala do parlamentu.
Primátora Iva Nesrovnala sme porazili, ale proti Matúšovi Vallovi som nemal veľkú šancu. Po voľbách si ma zavolali na stretnutie na  Magistrát. Pani Zora Jaurová,  podpredsedníčka strany Progresívne Slovensko sa mi predstavila ako poradkyňa pána primátora pre kultúru. Povedala mi, že im musím veriť, že s Bratislavou to myslia dobre, že rešpektujú moje Korunovačné slávnosti, ale Magistrát bude pokračovať v projekte Korunovačných dní. Dokonca navrhli, aby sme tie podujatia spojili. Odpovedal som jej, že nech sa nehnevá, ale ja im vôbec nemusím veriť, ale spolupráci sa nebránim, nech mi predložia dramaturgiu. Dodnes tak neurobili. Tohto roku som už ohlásil, že Korunovačné slávnosti budú 25. júna cez víkend. A ako strana KDŽP sme boli úspešní. Podarilo sa nám spojiť 5 politických subjektov a na kandidátke ĽS NS sa traja naši kandidáti prekrúžkovali do parlamentu: Tomáš Taraba a Štefan a Filip Kuffovci.

• V roku 2020 ste založili občianske združenie SLOVENSKÍ KATOLÍCI. S akým cieľom?
V slovenských dejinách to boli predovšetkým predstavitelia katolíckej cirkvi, ktorí sa významne pričinili, že slovenský národ získal svoju svojbytnosť a štátnosť. Ďalej tu je bohatstvo sociálnej náuky cirkvi, ktoré kladie dôraz na ľudskú dôstojnosť každého človeka a spoločné dobro. Čiže je tu veľké duchovné bohatstvo slovenského katolicizmu, ktoré si potrebujeme osvojiť, prehĺbiť a aplikovať. Ďalej katolícky znamená všeobecný - otvorený pre všetkých. Čiže vidím tu prostriedok, ako prekonať súčasnú politickú rozdrobenosť.

• Dá sa ešte dnes vtiahnuť kresťanský rozmer do politiky, aby sa Slovensko nestratilo v mori progresivizmu?
SLOVENSKÍ KATOLÍCI je nadstranícke združenie, ale nie apolitické. Chceme sa angažovať vo verejnom živote, pomenovávať niektoré chyby, vnášať morálku do spoločnosti a na druhej strane vytvárať platformu, kde budú môcť prísť ľudia aj z rôznych politických strán, ktorí majú blízko ku kresťanstvu a ku katolicizmu a spolu nielen debatovať, ale i pracovať pre dobro slovenského národa a občanov Slovenska. Veď ku katolíckej cirkvi sa prihlásilo v poslednom sčítaní okolo 60% ľudí. Takže je na čom stavať.

• Ibaže gender ideológia, dlhodobo presadzovaná do jurisdikcie, vytláča z ľudského spoločenstva tradície, sexuálnou revolúciou chce oslobodiť ľudí od mužských a ženských stereotypov a ako vidno, celkom sa im to darí.
Zdá sa, že áno. Veď môj syn chodil do základnej cirkevnej školy a jeho spolužiačky nosili dúhové vlajočky a zúčastňovali sa Pride pochodov. Mnohým ľuďom chýba kritické uvažovanie a rozlišovanie. Na jednej strane katolícka morálka učí mať rád človeka, ale na druhej strane vie pomenovať zlé konanie, ktoré človeka deštruuje. Gender ideológia je falošné riešenie, keď človek nevie objaviť zmysel svojho života. Ak je niekto nespokojný ako muž, tak sa nechá preoperovať na ženu? To nie je riešenie. Človek je konštituovaný ako duchovná bytosť, ktorá poznáva ohraničené veci na pozadí nekonečného horizontu bytia. A tento nekonečný horizont bytia dokáže naplniť jedine Nekonečné Bytie, ktorým je Boh a nie zmena pohlavia. Preto potrebujeme naučiť ľudí správne rozlišovať.

 • Vy ste sa pokúšali o zjednotenie národno-kresťanských síl, no v posledných voľbách to dopadlo tak, že KDŽP sa aj dostalo do parlamentu na kandidátke ĽS NS, ale akosi sa tam nepohodli. To však nebolo prvé zjednocovanie národno-kresťanských síl. Podobné snahy boli v Iniciatíve v roku 2016 a v roku 2020 vytvorením Slovenskej ligy. Čiže jestvovalo tu niekoľko iniciatív zjednocovania národno-kresťanských strán a všetky zlyhali. Vidíte nejakú nádej, aby to vstalo z popola?
Riešenie je vnútorné obrátenie každého. Prestať byť egocentrikom, ktorý si myslí, že vesmír sa točí okolo neho. Vnútorné obrátenie prinesie, že politickí lídri prestanú uprednostňovať vlastné záujmy pred spoločným dobrom. Na piedestál musíme dať spoločné dobro a tomu podriadiť osobné dobrá. Musíme sa o to každodenne usilovať.

Eva Zelenayová